Drahoš Lupko je vysoký mladý muž, blondiak s modrými očami, čerstvý tridsiatnik, ktorý vzbudzuje nefalšovaný rešpekt pred veľkým športovcom. Na základnej škole zažil šikanu a pravdepodobne to bola aj hlavná motivácia, prečo sa začal zaujímať o bojové umenia. Zamiloval sa, kvôli žene bol ochotný urobiť niekoľko zlých rozhodnutí, na základe ktorých sa dostal do najstráženejšej väznice v Leopoldove. Pred Novembrom 89 bolo jeho životným krédom: „Keď neokrádaš iných, okrádaš svoju rodinu.“

Karin Lupková je z telesnej stránky výnimočná ako jej manžel. Vysoká štíhla postava a tvár modelky jej dodávajú ikonický vzhľad. Za iných okolností by z nej a Drahoša mohli byť hrdinovia socializmu, krásne by sa vynímali na plagátoch a transparentoch počas prvomájových osláv. Jej ambicióznosť ju však prerastá a skomplikuje tak život sebe aj iným.

JUDr. Jozef Čierny je katolícky disident, ktorého november 1989 katapultuje z cely rovno na ministerstvo vnútra. Už ako minister federálnej vlády má veliť zásahu komanda proti bývalým spoluväzňom vrátane trestanca, ktorý mu pomáhal. Jeho mnohovrstevná postava zvažuje okolnosti len podľa toho, čo vyhovuje cirkvi. Je lojálny a zastupuje požiadavky Vatikánu. V mnohom vystihuje klérofašistického ducha, ktorý sa v krajine udomácnil ešte pred 2. svetovou vojnou. Priateľa nemá žiadneho a ako autoritu uznáva len Boha a s ním spojenú svätú cirkev.

Miriam Kelemenová nenávidí režim a režim jej nezostáva nič dlžný. Medicínu vyštudovala s problémami a na niekoľko pokusov a oprávnene žije v strachu a neistote, že príde aj o to málo, čo jej z rodinného majetku ešte zostalo. Veľké rodinné straty jej živo pripomína svetlejší obdĺžnik na stene nad kozubom v obývačke, kde kedysi visel obraz Muž v klobúku, portrét jej starého otca od Josefa Čapka. Ten museli venovať zberateľovi Bystrickému ako protislužbu za to, že ich komunisti nechajú bývať v ich vlastnej vile.

Richard Kelemen je obľúbeným a slávnym hercom Národného divadla, no v rodine Kelemenovcov viac-menej vládne žena. Protežovaný recitátor, herec silne obsadzovaný v televízii aj vo filme, pociťuje svoju slávu na každom kroku. Radšej o režime žartuje, ako by sa ním mal seriózne zaoberať a definovať si neoblomný postoj.

Marta Čierna je po tom, ako Jozefa odsúdili na osem rokov odňatia slobody, na všetko sama. Svoj údel na slobode berie trpiteľsky a bez reptania znáša príkoria, ktoré jej pripravuje ŠtB. A tá je v ponižovaní triedneho nepriateľa neuveriteľne kreatívna. Eštebáci jej dokážu uprostred noci bez ohlásenia a povolenia vniknúť do bytu, rozkopnúť dvere spálne, zažať svetlo a bez vysvetlenia a jediného slova začať všetko prehľadávať. Dostáva zabrať viac ako Jozef vo väznici. Umýva riad vo vývarovni na periférii, hoci má doktorát z psychológie. Nikto zo susedov s ňou na chodbe domu radšej neprehodí ani slovo. Jej život nie je o salónnom šepkanom nesúhlase s režimom. Marta prežíva nefalšované útrapy disentu.

Najnebezpečnejším zločincom leopoldovskej väznice je Gujda, prezývaný Vlk. Sedí za dve vraždy a ďalšie dve mu nedokázali. Len o vlások unikol trestu smrti a podľa toho sa aj správa. Žije na hrane a nič mu nie je sväté. Strach je jeho najväčší pomocník. Gujda je nevyspytateľný a impulzívny. Má podplatených bacharov, preto môže beztrestne kšeftovať s alkoholom, liekmi a iným tovarom. Je to blázon, ktorý si potrebuje dokázať, že je nekorunovaným kráľom toho šialeného priestoru, kde prežije len ten najbrutálnejší a najzákernejší. On je hlavnou postavou a iniciátorom vzbury. Bez akejkoľvek logiky podpáli polovicu väzenskej pevnosti, pretože jeho revolúcia je založená na krvilačnosti a nezmyselnom ničení.

Žiga je cigán, ktorý má silu býka a oči blázna. Stačí mu škaredý pohľad protivníka, aby na neho vzápätí vytiahol nôž a snažil sa ho dobodať k smrti. Poslušne plní pokyny svojho šéfa, ktorým je Gujda. Práve preto, že je tak v područí jeho manipulatívneho charakteru, nedokáže samostatne myslieť. Žiga by sa bez Gujdových rozkazov vo väznici vlastne stratil a zlial s masou. Takto sa pri svojom tyranovi cíti aspoň trochu dôležito. Vo vzbure je tou najhoršou variantou primitívneho myslenia a hrubej sily. Vyžíva sa vo vyhľadávaní príležitostí, kedy si môže udrieť, alebo zaštekať.

Rigo má dosť rozumu na to, aby robil pre Gujdu výpalníka a nenechal sa ošklbať pri čiernych kšeftoch s bufetárom Juráčkom. Má dokonca dosť rozumu aj na to, aby vyrobil ručnú bombu, ktorá môže pri vzbure spôsobiť veľké škody na štátnom majetku. Je typ arogantného špekulanta, ktorý sedí za množstvo ekonomických podvodov a Gujdovi dokáže zarobiť slušné peniaze. Je jeho pravou rukou, účtovníkom a sprostredkovateľom finančných a tovarových transakcií. Je na neho spoľah, pretože vidí v ľuďoch aj to, čo bežnému smrtelníkovi uniká. Má maďarský pôvod a výnimočné postavenie vo väzenskej hierarchii.

Poručík Imrich Hromžík si plní svoje úlohy na výbornú. Žije usporiadaný rodinný život a ku každému väzňovi sa správa s patričnou úctou. Je prísny, ale spravodlivý. Nikoho nešikanuje, nestrpí surové zaobchádzanie s väzňami. Ak zistí, že niektorý z bacharov šikanuje odsúdených, okamžite koná. Svoju prácu má rád, politika ho nezaujíma, je ako keby stvorený pre povolanie, ktoré je jeho osudom. Povinnosti si plní na výbornú a svojim konaním získal aj prirodzený rešpekt u všetkých väzňov. Nenechá sa uplácať. Ako jeden z mála nejde v kšeftoch, ktoré bachari robia s väzňami. Ale keď je treba hájiť dobré meno ústavu, dokáže prižmúriť oko a zobchodovať, čo treba.

Mladý bachar prichádza do Leopoldova po vyhodení Férovku, a nemá to v novom prostredí vôbec ľahké. Do najstráženejšieho ústavu v republike ho prevelili z Východu. Svojou mäkkosťou sa stáva posmechom celej väznice. Nemá skúsenosti s brutálnymi posmeškami a jeho emotívne nastavenie častokrát nevie spracovať hyjenistické praktiky, ktoré sú všade okolo neho. Má dobré srdce, ale to nie je vhodným artiklom pre hrubé a studené múry leopoldovskej väznice.

Bachor sedí už tretíkrát. Menšie priestupky proti režimu mu zabezpečili status nenapraviteľného recidivistu, ktorý už ani nedúfa, že sa niekedy z basy dostane na slobodu. Komunizmus nenávidí a je ochotný za každú cenu pomáhať doktorovi Čiernemu pri vynášaní protištátnych motákov, ktorými komunikuje s kresťanským disentom. Stojí na strane Lupka a Gujdu z duše nenávidí, ale má smolu, že s ním musí byť na jednej cele. Napriek Lupkovej ochrane a snahe dostať ho do iného krídla väznice, ostáva spolu so Škrečkom pod neustálym tlakom troch psychopatov.

Juráček je obchodník, ktorý predá všetko, čo mu prinesú. Ten istý tovar viackrát prejde jeho rukami. Možno tento systém sám vymyslel. Bachari na tom profitujú, preto s Juráčkom výborne spolupracujú. Alkohol alebo lieky z ošetrovne najprv Juráček predá väzňom a bachari sa tvária, že nič nevidia. Kým väzni stihnú alkohol skonzumovať, dá Juráček hlásenie bacharom, ktorí urobia raziu a  zakázané látky skonfiškujú. Skonfiškovaný tovar potom Juráček opäť predá za tú istú alebo ešte drahšiu cenu a tovar tak dostane opäť do obehu. Niekedy sa stane, že fľašu s vodkou takto predá aj trikrát, kým ju niektorý z väzňov konečne stihne vypiť.

Riaditeľ Bachleda je komunistickým inventárom leopoldovskej väznice. Zapadol alebo skôr vyšiel zo zlodejskej partie bacharov, ktorí si z Leopoldova urobili súkromnú firmu. Obhajuje neobhájiteľné a vo väznici ho nemajú radi ani väzni ani pracovníci ústavu. Po Novembri ’89 si silou mocou chce udržať teplé miesto až do dôchodku, ale doktor Čierny rýchlo prečíta jeho slizkú povahu, ktorá počas komunizmu zabezpečovala politickým väzňom v Leopoldove hotové peklo. Vďaka takýmto ľuďom sa mohol systém vyvršovať na odsúdených v plnej šírke.

Plukovník najprv žije pre komunizmus, ale nie zas natoľko, aby tých, ktorých drží svojimi praktikami v šachu, nevedel zneužívať a vydierať aj po páde železnej opony. Je to typ človeka, ktorý sa vie zariadiť v každom režime. Demokracia mu nerobí problémy. Aj v nej totiž existuje korupcia a na nej si začne stavať svoj nový život. Druhú šancu, ktorú dostal v slobodnom svete, patrične využije a začne podnikať, napriek tomu, že jeho morálny kredit je na bode mrazu. Heslo „peniaze, peneži, peníze”, naplno vsunie do praxe a využíva ho pri svojich aktivitách a obohacovaní.